Majú obyvatelia na Korytníckej proti bezdomovcom nádej?

26.07.2018

Kto z nás si môže len tak povedať - na tomto sídlisku sa mi nepáči, predám byt a odsťahujem sa niekam inam?

Bežný človek zmení bydlisko raz, dvakrát v živote. A od určitého veku, keď sa hovorí, že sme sa takzvane usadili, už nikdy. K svojmu susedstvu si budujeme vzťah, a časom si obľúbime detaily, ktoré si cudzinec ani nevšimne. Ale nám by chýbali, keby sme sa ich museli vzdať.

Preto sme tak neuveriteľne citlivý na úpadok nášho bezprostredného okolia. Preto tak prehnane riešime výrub každého stromu, reštauráciu, v ktorej robili výbornú Jókaiho fazuľovú, ale dnes už je tak maximálne priemerná.

Existuje jedno riziko, ktorému čelí asi každý vlastník nehnuteľnosti. A ak sa naplní, tak je v podstate bezmocný.

Že sa v susedstve, na nejakom pozemku, utáboria bezdomovci.

Asociáli sú paradoxne tvory spoločenské. Veľmi rýchlo sa medzi nimi rozšíri informácia, že sa v nejakej časti nášho mesta nachádza nestrážený pozemok, ktorý majiteľ nechal ležať ladom. Pobudovia sa sem začnú sťahovať ako zombíci z béčkového hororu.

Bezdomovec si nanosí do pelechu smeti z celého okolia. Obs*rie štvrť v polomere 500 metrov a v noci vyje so svorkou na mesiac ako pouličné psisko.

Prinesie si so sebou svoj deštruktívny životný štýl. Rodičom určite spraví náladu, keď týpek vyspáva čučo na pieskovisku a v trávniku pred panelákom sa nájde viac injekčných striekačiek ako púpav. Dielo skazy je vidieť všade, kam sa skúsený pozorovateľ pozrie.

Boj proti tejto hrozbe je priamy útok na veterné mlyny.

Bezdomovec nič nemá, takže všetky pokuty sú zbytočné. Neplatia na neho žiadne hrozby a nemá zábrany, lebo na ulici je násilie bežná súčasť života. Jediná vec, ktorou disponuje, je čas. Kto bude strážiť v noci kontajner, ktorý ste cez deň upratali, aby ste ráno našli smeti znova rozhádzané po okolí?

Policajti sa riešeniu podobných problémov systematicky vyhýbajú. Ostatne čo s človekom, pre ktorého je noc strávená na vyhriatej policajnej stanici celkom lákavou alternatívou?

Existuje iba jediná spása. Že na pozemkoch, na ktorých banda bivakuje, začne majiteľ stavať.

Vtedy sa stretne intenzívny záujem movitého investora s pasívnym odporom spodiny spoločnosti. Celý problém je zvyčajne do týždňa vyriešený a karavána sa pohne strpčovať život iným nešťastníkom.

Opísaný scenár sa aktuálne odohráva u nás, na Korytníckej ulici. Zatiaľ bez happyendu.

Ja si pamätám športový areál TJ Spoje ešte z deväťdesiatych rokov, keď som tam odohral pár legendárnych zápasov svojej nevalnej futbalovej kariéry. A bolo to jedno z najlepších športovísk v Bratislave. Ešte v roku 2002 sme na Spojoch organizovali turnaj so zahraničnou účasťou. Bežecký ovál už síce bol v ruinách, ale za ihrisko a šatne sme sa hanbiť nemuseli.

Dnešnú situáciu si môžete pozrieť na videu (iba pre silné žalúdky). Riešenie v nedohľadne.

Podľa katastra pozemky pod bývalým športovým areálom Spoje patria pochybným firmičkám Hviezdna 1, sro (tenisové kurty) a Hviezdna 2, sro (futbalové ihrisko). Obe sídlia, čuduj sa svete, na Hviezdnej ulici, v tom istom areály, ktorý vlastnia.

Musia teraz obyvatelia Korytníckej čakať, kým sa špekulantom zo spomenutých eseročiek podarí streliť pozemky nejakým developerom? A tí kvôli stavbe "multifunkčnej budovy" konečne vyženú bezdomovcov preč?

Je to absurdné hlavne v situácii, keď nám na hlavu padá tisíce strán právneho textu, regulácii a hygienických noriem. Platíme si armádu úradníkov, hygienikov, kontrolórov a samosprávu, máme snáď najväčší počet policajtov na meter štvorcový v celom známom vesmíre.

Zmyslom existencie celej tejto drahej mašinérie je, aby k podobným situáciám nedochádzalo. A ak by aj náhodu niečo ostrému zraku prísnych, ale férových byrokratov a silových zložiek ušlo, tak si s problémom poradia v priebehu pár dní.

No a potom sú postihnutí obyvatelia vydaní na milosť a nemilosť súkromného investora. Keď sa nemilosť môže ťahať roky.

Považujete to aj vy za ten najsprávnejší spôsob spravovania vecí verejných?