Parkovacia politika podľa tradície našich starých otcov

11.09.2018

Môj priateľ Andrej sa prisťahoval s dcérkou a manželkou do starej, dedinskej časti Podunajských Biskupíc pred 3 rokmi.  Splnil si sen, ktorý mál ako dieťa z bratislavského sídliska. Bývať v dome so záhradou a pritom zostať v meste.


Veľmi rýchlo sa zoznámili s platnou parkovacou politikou.

Ako hovori Andrej:

Zo sídliska som si priniesol predstavu, že každé parkovacie miesto, ak nie je nejakým spôsobom označené, tak je voľne k dispozícii. Nech by bolo od miesta vášho bydliska vzdialené 5 metrov, alebo 5 kilometrov.

Takto to teda na mojej ulici veru nefunguje.

Podľa zvykového práva, ktoré pochádza ešte od prvých antických kolonistov, a cez starých Slovanov a Maďarov sa dostalo až do modernej doby, parkovacie fleky pred domom sú výhradne v gescii pána domu.

S týmto obyčajom som sa zoznámil hneď prvý deň po nasťahovaní. Keď som zaparkoval pred domom oproti, lebo som čakal návštevu a nechcel som ju zaťažovať hľadaním parkovacieho miesta. Do desiatych minút mi zvonil sused, aby som si preparkoval (čo som v rámci snahy o dobré susedské vzťahy samozrejme spravil).

Keď som sa časom sociálne integroval, vytvoril som si so susedmi vzťah vzájomnej parkovacej tolerancie. Ktorý samozrejme nikto z nás nezneužíva, lebo je pre obe strany výhodný.

Vždy si pripomeniem na túto biskupickú selanku, keď počujem kohosi vyplakávať, že v meste (Petržalke, Ružinove, na Trnávke - dosaď podľa ľubovôle) nedokáže zaparkovať.

Problém s parkovaním je totiž klasickým príkladom z učebnice ekonómie. Keď sa zo všeobecne dostupného statku stane postupne statok vzácny. Ľudia sa veľmi ťažko zmierujú s faktom, že to, čo bolo včera všeobecne dostupné, je dnes nedostatkom a zajtra budú za to musieť platiť. Pamätám si, ako môj starý otec z Oravy nerozumel, že niekto chodí hríby zbierať, nieto ešte kupovať ... keď jemu vždy stačilo vybehnúť na lúku po košík plný dubákov.

Doba, keď v paneláku malo auto 10 bytov a tie parkovali pod domom v usporiadanej formácii, je nenávratne preč. A neexistuje žiadna sofistikovaná parkovacia politika, ktorá by tento čas vrátila späť.

S tým sa teba zmieriť tak, ako sa s tým už dávno zmierili v iných európskych veľkomestách.

V podstate existujú iba dve možnosti. Voľné parkovanie, v duchu prvý príde, prvý melie. Alebo (prežehnať sa!) platené parkovacie miesta. A samozrejme všetky možné kombinácie týchto dvoch prístupov.

Každý politický génius, ktorý tvrdí, že má riešenie, kde bude vlk sýty a koza celá (dostupné parkovanie zadarminko pre všetkých) jednoducho klame.

Oba prístupy majú svoje pozitíva a negatíva.

Platené parkovacie miesta budú veľkým impulzom pre sanáciu existujúcich a výstavbu nových parkovacích kapacít. Lebo úprimne, ťažko sa investor vrhne do budovania parkovacieho domu v krajine, kde každý parkuje zadarmo hore-dole po trávniku, kde sa len dá.

Na druhej strane, napäté rodinné rozpočty neprivítajú ďalší náklad. Môj súkromný, skúsenosťou podložený (Ružinov) odhad hovorí o základnej cene 3 tisíc euro za vonkajšie parkovanie na sídlisku.

Treba zistiť, ktorý prístup by nahnal viac ľudí na bicykle, alebo do verejnej dopravy. Čo by bol moment, ktorý by rozhýbal magistrát k jej ďalšiemu rozvoju.

Zásadnou otvorenou otázkou ale je, kto o parkovacej politike, teda kombinácii platených/neplatených miest na ulici rozhodne.

Musí to byť niekto, kto je so šoférmi v kontakte, aby systém najlepšie odzrkadľoval potreby komunity. Musí to byť niekto, kto má legitimitu. Ako sme už písali, žiadne prevratné riešenie neexistuje, a frfľajúci vodiči potrebujú mať pocit, že aj oni majú možnosť parkovaciu politiku ovplyvniť (úprimne, skorumpovaný úradník na magistráte legitimitu nemá). A hlavne, to čo funguje v Petržalke, nebude fungovať v Starom meste a naopak.

Prečo sa teda neinšpirovať systémom na našich dedinách, kde parkujú naši dvaja kandidáti na starostu Biskupíc?



Ako parkuju naši dvaja kandidáti na starostu... .
Ako parkuju naši dvaja kandidáti na starostu... .

Keby sa parkovania susediace s obytnými domami stali rovnakou súčasťou majetku vlastníkov bytov, ako sú nebytové a verejné priestory (v ktorých má každý z vlastníkov podiel). O parkovaní v bezprostrednom okolí paneláku by následne rozhodovalo združenie vlastníkov. A tí by sa rozhodli, či by sa všetky dostupné miesta rozpredali konkrétnym záujemcom (a za akú cenu). Respektíve by sa parkovanie pod domom vyhradilo čisto pre rezidentov.

Samozrejme, tam kde samospráva bytovky nefunguje, nefungovalo by ani parkovanie. Ale to by sa obyvatelia mohli sťažovať iba sami na seba a nehľadali by obetného baránka v nejakom neschopnom politikovi.

A malo by to ešte jeden pozitívny efekt.

Tak, ako sa centrá našich miest po 89-tom poopravovali, keď zo štátneho vlastníctva prešli do súkromných rúk. Tak ako sa začali zatepľovať paneláky, keď si nájomcovia začali odkupovať byty do súkromného vlastníctva. Tak by sa konečne začal niekto venovať aj parkovacím miestam.

A naše sídliská by zase o trochu opekneli.